Osobnosť

BRAŇO MOJSEJ: Nikomu neradím vypiť si… a ísť lyžovať

Keď sa povie meno Mojsej, určite si najskôr predstavíš mediálne kauzy, závislosť a litre alkoholu. Jeho bujaré časy sú však už za ním a plánuje mnoho prospešnejších vecí. Napadlo ti niekedy, akým mohol byť študentom? O jeho minulosti a naopak aj budúcnosti nám porozprávala legenda slovenského internetu, BRAŇO MOJSEJ. A btw, je to fakt fajn chlapík!

Keďže je náš portál čitajú predovšetkým trnavskí študenti, zaspomínate si a prezradíte nám, akým ste boli študentom vy?

Ja som bol študent, ktorý mal jednu výnimočnú vlastnosť. Nikdy mi rodičia neprišli na to, že som ani raz nemal jednotku zo správania. Podľa slov som bol stále dobrý, len v školskom systéme to znamenalo známku tri. Rodičom som sa k tomu priznal až po vojne, počas nejakého rozhovoru.

Takže ste nepresedeli hodiny doma nad knihami.

Ja som prišiel na to, že v škole sa dá vynikať aj inak ako učením a dobrými známkami. Vtedy bol komunizmus, takže som chodil poslušne recitovať básničky a spievať po Kežmarku za žltú malinovku, chlebíček s maslom a dve päťdesiat. Robil som divadielko, venoval sa dramatickej tvorbe, zhudobňovali sme rôzne básne a povyhrávali zopár súťaží. Skrátka, nebol som teoretik, ale našiel som sa v praktických činnostiach, vďaka ktorým sme boli často ospravedlňovaní z vyučovania. Veľa som sa neučil, lebo mám fotografickú pamäť. Stačil mi môj nahrávač v hlave, pustil som play ako niekedy na magneťáku a nahral. Vždy, keď som bol vyvolaný, tak som to nejak zvládal.

Facebook: Relax Trnava party club
Mali ste v mladosti vysnívané povolanie?

Keď som bol mladý, chcel som byť cirkusantom. Dá sa povedať, že sa to aj podarilo. (smiech)

Po ukončení strednej školy ste nastúpili na vojenskú službu. Nemali ste v pláne nastúpiť na vysokú školu?

Plány boli. Začal som ale hrať v poloprofesionálnej kapele po svadbách a oslavách, čiže skôr ma zlákala táto cesta ako štúdium. Chcel som zarábať peniaze, tak som sa zamestnal ako čašník a súbežne hral v kapele.

S ukončením strednej školy súvisí aj stužková slávnosť. Zachytili sme, že na pár týchto slávnostiach ste boli pozvaný ako prekvapenie. Účinkujete na takýchto udalostiach pravidelne? Ako vás môžu študenti prehovoriť na takúto vec?

Celkovo som sa takýchto udalostí zúčastnil dosť a veľmi rád. Stačí mi napísať a dohodnúť sa. Mám facebookovú stránku, kde sa riešia objednávky. Keď sa im podarí trafiť do termínu, kedy mám voľno, žiadny problém.

Je známe, že rozmýšľate o viacerých podnikateľských plánoch. Na čom pracujete v tomto období?

Mám sen zriadiť si svoju art kaviareň. Už k tomu chýbalo málo ale priestory, ktoré som na to mal mať nakoniec nevyšli. Stále však hľadám a dúfam, že nájdem niečo vhodné. Určite to uzrie svetlo sveta do konca tohto roka. Chcel som tam vystavovať svoje obrazy a dávať ľuďom, ktorí amatérsky maľujú možnosť a priestor, kde sa môžu prezentovať.

Stále teda maľujete? Dajú sa vaše obrazy kúpiť?

Áno, predávam ich, ale maľujem skôr pre takú svoju klientelu. Ak potrebujú darček pre človeka, ktorý sa zdá, že má všetko, obraz od Mojseja zaručene nie.

A čo lyžiarska škola?

Môj plán založiť lyžiarsku školu v Tatrách je v mojej hlave jasný, ale je to veľmi ťažký boj. Učím lyžovať deti kamarátom a známym, preto mám k tejto oblasti blízko a robím to z dobrej vôle. Je to taký môj ďalší sen do budúcna.

“Hrám na množstve garden party či privátnych oslavách, kde vystupujem ako prekvapenie pre oslávenca.”

Budete sa teraz držať v mediálnom úzadí alebo sa budeme môcť tešiť na nejakú show?

Teraz som sa mierne stiahol, niekoľko rokov som sa nejak výrazne v telke neobjavoval. Ale začínam teraz rotovať v rôznych reláciách, kde ma pozývajú. Teraz je ten čas, kedy sa znova niečo udeje po dlhšom čase. Nechcem predbiehať, je to v procese. Určite však musí človek vedieť, kedy už je obkukaný a kedy s tým už treba prestať.

Plánujete novinky aj v hudbe?

Áno. Mám nahratý album, ktorý má mať desať skladieb. Momentálne ich tam je deväť, a len tú desiatu nevieme doplniť už dlho. Ale myslím si, že už sme ju našli.

Ako ste sa vlastne dostali k hudbe, máte v rodine hudobníkov? Viedol vás niekto k tomu?

Mal som dedka saxofonistu ale ja som v podstate samouk, čo sa spevu aj gitary týka. Rovnako môj syn. Gitara stála v kúte niekoľko rokov ale keď prišiel ten čas, kedy ju chytil do ruky, už ju nepustil. Myslím, že som ho dosť ovplyvnil skupinou Kiss, aj preto sa dal na hardrockovú hudbu. Ich kapela Protection im celkom ide.

Facebook: Brano Mojsej
Váš syn chodí často na po koncertoch s vami. Je po vás? Bol takisto aspoň trochu rebel?

Našťastie nie, on je úplne iný typ. Z si rodičov povyberal len to najlepšie. Po mne zdedil kreativitu a hudobný sluch. Minulý rok skončil vysokú školu, pracuje v IT segmente, popritom je muzikant. Držím mu palce, je to šikovný a čestný človek. Keď sa pozriem spätne na svoj život, urobil som veľa chýb. Ja som sa neučil na druhých chybách, ale na tých vlastných a vždy som si hlavu obúchal ja sám. Nechcel by som, aby to takto zažíval aj on, ale je to v pohode, lebo je rozumný. Nie ako ja.

“Čo sa spevu aj gitary týka, som samouk. Rovnako môj syn.”

Svoje chyby si ale uvedomujete, koniec koncov ste o tom napísali aj knihu Vytriezvenie. Snažíte sa ľuďom pomôcť vyhnúť sa takýmto problémom?

Často chodím po školách, robím študentom prednášky na tému závislosti na alkohole či drogách. Žijeme vo svete, kedy to je veľmi žiadané. Hlavne v posledných ročníkoch základných škôl a v prvých na strednej sú zaujímavé debaty, v koľkých rokoch to dnes môže začať a reálne aj začína. Veľa rodičov to podceňuje, lebo je to vec, ktorá príde veľmi nenápadne, zažerie sa pod kožu a môže mať veľmi fatálne následky. Oni nevôjdu do dvier, kde vidia nápis psychiatria, pretože si myslia, že to sa ich až na toľko netýka. Potom im niekto poradí: “Zavolaj Mojsejovi, však on vie!” Ľudia mi tak píšu na Facebooku pod fejkovými menami o rady. Ja sa nepýtam ako sa kto volá, ja poviem, treba robiť toto a toto. Pár ľudí som už takto z problémov vytiahol a pár ľudí stále ťahám. Chcem sa tomu v budúcnosti venovať ešte viac.

martinus.sk
Kvôli závislosti ste si počas života preskákali veľa nepekných chvíľ. Na druhej strane tu však určite boli dni, kedy ste sa dobre zabávali. Spomeniete si na najúsmevnejší zážitok z alkoholových čias?

Raz sme išli nadránom z baru a sused mal na kope pred bránou kvádre, čo mu deň predtým doviezli. Veľké, no nie tak ťažké, aby sa s nimi nedalo manipulovať. My sme si dali tú námahu ich premiestniť, postaviť na ceste múr a zatarasiť hlavný ťah. Na druhý deň sme prišli do školy a všetci rozprávali o tom, akí hrozní vandali to mohli urobiť a ako spôsobili dopravné problémy na hlavnom ťahu. Horlivo sme sa k ním pridali, áno, treba ich potrestať! Nadávali sme na nich, dokonca vytvorili transparenty proti vandalizmu, paradoxne sme my boli tí, čo najviac kričali a bojkotovali. Ešte v ten deň sme všetkých zvolali, aby sa to odpratalo. My sme samozrejme nerobili, my sme ich dirigovali, že kde to nosiť. Pretože sme vedeli odkiaľ to je (smiech). Ale nikomu to nebolo nápadné, takže všetko v pohode, robili ako včeličky.

A čo najhorší zážitok?

Nikomu neradím vypiť si… a ísť lyžovať (smiech). Vtedy som pochopil, že vidieť hviezdičky je reálne.

“Ľudia mi tak píšu na Facebooku pod fejkovými menami o rady. Ja sa nepýtam ako sa kto volá, ja poviem, treba robiť toto a toto.”

Leto sa začína, máte nejaké plány? Chystáte sa na dovolenku?

Nudiť sa nebudem. Hrám na množstve garden party či privátnych oslavách, kde vystupujem ako prekvapenie pre oslávenca. Dovolenku chcem stráviť na Slovensku. Pôjdem na Domašu, kam som chodil ako malý chlapec a chcem ju prejsť na lodi. Možno neskôr v lete zájdem do Chorvátska.

Prednedávnom ste oslávili päťdesiatku. Čo by ste si najviac priali k vášmu životnému jubileu?

Mať znovu dvadsaťpäť.

Čo by ste zmenili?

Veľa vecí. Naozaj veľmi veľa.

Braňo ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré

Facebook: Relax Trnava party club

Autor: Tereza Šuveríková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *